Rozhovor s Kvetoslavom Samákom

Osem slovenských a tri federálne tituly rozhodli o tom, že sa Kvetoslav Samák z Trenčína (narodený 4. júla 1961) stal jednou z našich najväčších osobností malorážiek. Svoju kariéru ukončil v roku 1992, no jeho srdce bije pre motorky stále. V súčasnosti sa venuje svojmu synovi Erikovi, ktorý vlani presedlal z kategórie Supermoto na veľké okruhy. V nasledujúcom rozhovore nám Kvetoslav priblížil časy svojho aktívneho a úspešného pretekania.

Na motocykli Juventa 50

Na motocykli Juventa 50

Pán Samák, ako ste sa vôbec dostali ku motorkám?
Na moje začiatky si pamätám veľmi dobre, k motorkám som sa dostal vďaka môjmu otcovi Ivanovi, ktorého motorky odjakživa bavili a mal pre ne veľké zapálenie, no nikdy k pretekom „nepričuchol“. Keď som mal 6 rokov, moje začiatky boli na „pinčli“, a až v 14-ich rokoch bola moja prvá „veľká“ motorka ČZ 175-ka, s ktorou som jazdil po cestách načierno, bez vodičáku 🙂

Kedy ste štartovali na svojich prvých pretekoch?
V roku 1973 sa išli posledné preteky sezóny Majstrovstiev Slovenska v Trenčíne, na ktoré sme sa išli s otcom pozrieť a po ich skončení sme sa s otcom rozhodli vyskúšať pretekať aj my. Od Františka Kročku sme kúpili Tatran s obsahom 50 ccm, s ktorým som rok „stál“, keďže som nemal papiere a na preteky ma nepustili. Moje prvé preteky v pätnástich rokoch teda smerovali do Hlohovca na posledné podujatie sezóny Majstrovstiev SR v roku 1976, kde som došiel do cieľa na druhom mieste z pätnástich štartujúcich, pred Lacom Šolcom, a za Ivanom Frolom, ktorý slávil víťazstvo. Nasledujúcu sezónu som išiel kompletné Majstrovstvá Slovenska spolu s M ČSSR. Teda ak sa to dá nazvať kompletnú, pretože od začiatku až do konca roka sa mi kazila technika, alebo som bol v pretekoch na zemi, takže som bodoval len v dvoch pretekoch a to 13-tym a 15-tym miestom v M ČSSR.

Na 125-ke MBA v roku 1984 v Malackách

Na 125-ke MBA v roku 1984 v Malackách

Čoskoro ste sa dokonca objavili v dvoch triedach…
V 78-om bol prelomový rok, keď som zmenil techniku a zároveň som išiel dve triedy. Tatrana som vymenil za Juventu 50 ccm od Bedřicha Fendricha, celkovo som v M ČSSR skončil trinásty a v slovenskom šampionáte piaty. Ako druhá pribudla do garáže motorka MZ s obsahom 125 ccm od Kamila Hrušeckého a celkovo z toho bolo 17. miesto v M ČSSR a štvrté na Slovensku.

Potom prišlo vaše majstrovské obdobie korunované tromi federálnymi titulmi…
Áno, o rok neskôr, teda v roku 1979, som vybojoval v triede 50 ccm svoj prvý titul Majstra Slovenska. Hlavným rivalom v boji o titul bol Laco Šolc, ktorého som porazil vo všetkých pretekoch, v ktorých som aj zvíťazil (Dolný Hričov, Poltár a Malacky). V roku 1981 sme od Petra Baláža kúpili MBA s obsahom 125 ccm, s ktorou som získal celkovo 4 tituly Majstra Slovenska a v M ČSSR som sa pohyboval okolo desiateho miesta, pričom mojím najlepším umiestnením bolo celkové piate miesto v roku 1983. Po zrušení triedy 50 ccm v roku 1984 som nasledujúce dva roky jazdil v kubatúre 80 ccm stále so slabšou 50-tkou a až o dva roky neskôr sme s otcom kúpili Casal s obsahom 80 ccm, s ktorým som získal hneď po sebe tri tituly Majstra ČSSR. Od roku 1987 som sa venoval výlučne už len kubatúre 80 ccm, nakoľko končila éra dvojvalcových 125-tiek a začínali jednovalcové motory. Môj „dvojval“ 125 MBA tak putoval do Mototechny Banská Bystrica, kde bol neskôr pridelený Jurajovi Burkertovi.

So synom Erikom po víťazstve v Kněžpoli v roku 1988

So synom Erikom po víťazstve v Kněžpoli v roku 1988

Počas svojej kariéry ste vybojovali mnoho úspechov, ktoré preteky vy sám považujete za najlepšie?
Za moje najlepšie považujem preteky v nemeckom Frohburgu v triede 80 ccm v roku 1986, kde som celý čas bojoval o víťazstvo s Nemcom Hoffmanom na továrenskom Simsone. Nemec štartoval doma a chcel pred domácim publikom zo všetkých síl vyhrať, čo sa mu ale napokon nepodarilo a musel sa uspokojiť s druhým miestom, a tak som si domov priniesol krásny zlatý veniec za prvé miesto, ktorý si našiel svoje čestné miesto v garáži. V nasledujúcom roku pri medzinárodných pretekoch majstrovstiev ČSSR na novo postavenom okruhu v Brne, ktoré sa tam konali prvýkrát, mi chcel Hoffman porážku vrátiť na mojej domácej pôde, kde bol aj nakoniec úspešný a ja som sa musel uspokojiť s druhým miestom.

Městec Králové 1988 (Casal 80)

Městec Králové 1988 (Casal 80)

Zažili ste počas pretekov aj nejaké nezabudnuteľné príhody?
Samozrejme, napríklad cestu na preteky do Malaciek v roku 1978. Večer pred odchodom sme naložili požičanú dodávku s dvoma motorkami a boli sme pripravení ráno vyraziť. Avšak hneď za Trenčínom nás ráno zastavila porucha na dodávke, čo znamenalo návrat do TN a zháňanie narýchlo druhej dodávky. Po vybavení sme rýchlo preložili motorky s výbavou a vyrazili. Keďže som v tej dobe ešte nemal vek na vodičský preukaz, šoféroval môj dobrý kamarát. Kúsok pred Malackami na popršanej ceste však dostal šmyk a skončili sme v priekope, prevrátení na boku dodávky 🙂 To všetko s hrôzou sledoval môj otec v osobnom aute idúcom pred nami, našťastie to dopadlo bez úrazov. Rudo Mitošinka z Piešťan, ktorý išiel taktiež do Malaciek, nám ochotne pomohol postaviť dodávku na kolesá, zobral motorky aj časť výbavy a nakoniec sme do cieľa dorazili.
Nepríjemnú príhodu mám aj z roku 1988, mal som tú česť ako prvý „otestovať“ na automotodróme v Brne záchranársky vrtuľník… Bojoval som počas celých pretekov o prvé miesto s Vaněčkom až do posledného kola, no v predposlednej zatáčke pred cieľom sa nám do cesty priplietol jazdec o kolo späť, vďaka ktorému som nešiel ideálnu stopu a pri predbiehaní oboch jazdcov nasledoval divoký pád a následne prevoz vrtuľníkom do úrazovej nemocnice v Brne. Výsledkom bolo pomliaždené plece a otras mozgu.

S mechanikom Mirom Wernerom (1990)

S mechanikom Mirom Wernerom (1990)

S ktorými mechanikmi ste počas kariéry spolupracovali?
Najskôr v ranných vekoch to bol môj bratranec Ivan Samák zvaný Efa, neskôr to bol Miro Werner z Považskej Bystrice, bývalý mechanik továrenského Tatranu, ktorý so mnou ostal až do konca mojej kariéry. Práve im parí veľké ďakujem.

O máloktorom bývalom jazdcovi dnes vieme čo robí v súčasnosti, prezraďte, čomu sa venujete vy?
V súčasnosti sa okrem rodiny venujem aj chodu firmy, ktorú som založil v roku 2002 ako živnostník, no nedávno som (z autodopravy) spravil sro-čku. Na dlhé zimné večery sme si s mladším synom zadovážili starého veterána motokros ČZ 250 typ 513, ktorého postupne renovujeme a chcel by som poďakovať za pomoc pri stavbe a za náhradné diely, ktoré nám poskytuje, Viktorovi Pagáčikovi. K pretekom som sa opäť „vrátil“ pred piatimi rokmi, avšak už so spomínaným mladším synom Erikom, ktorý taktiež motorky miluje celým srdcom.

Na Casale 80 v Hraniciach na Morave v roku 1991

Na Casale 80 v Hraniciach na Morave v roku 1991

Erika poznáme ešte ako malého chalana z fotografií z čias vašej aktívnej kariéry a keďže ide vo vašich šľapajach, položím niekoľko otázok aj jemu. Erik, je zbytočné pýtať sa ťa ako si sa dostal ku motorkám 🙂 Prezraď nám niečo o svojej doterajšej kariére…
Samozrejme, ku motorkám ma odmalička viedol otec, avšak k pretekaniu kvôli nedostatku financií som sa dostal až nedávno, v roku 2010 keď som mal 24 rokov. Moja prvá pretekárska motorka bola Honda CRF 450R v úprave Supermoto, ktorú sme kúpili z Čiech od Radima Vavříka z týmu Hardbike racing. Keďže som nikdy nejazdil motokros, táto disciplína bola pre mňa veľmi náročná, hlavne čo sa skokov v teréne týka.

Erik na okruhu v Brne v roku 2014

Erik na okruhu v Brne v roku 2014

Tam som oproti „krosárom“ strácal najviac, a tak sme pretekanie s otcom brali len ako zábavu a hobby, o výsledky nám nikdy nešlo. Najlepší výsledok som dosiahol pri ppretekoch v Kopřivnici, kde som z 21 štartujúcich jazdcov došiel celkovo siedmy v kategórií S2. O rok neskôr Marián Troliga zobral usporiadanie MMSR v Supermote pod svoje krídla a ku klasickým kategóriám pribudla aj kategória Street, ktorá sa išla bez terénnej vložky. Tam som získal niekoľko pódiových umiestnení, vrátane pár víťazstiev. Najviac si ale cením preteky v maďarskom Kakucsi, kde som si mohol porovnať sily čisto len na asfalte s Rakúšanom Hansonom Schrufom na polotovárenskom Husabergu 570, ktorý mi v pretekoch „nadelil“ len o 0,8 s na kolo.

Otec a syn Samákovci

Otec a syn Samákovci

Nakoniec si sa ale preorientoval na cestné preteky a meno Samák sa zase začalo objavovať na okruhoch…
Nedostatok supermotardových tratí na Slovensku nakoniec viedol k predaju motarda a padlo rozhodnutie vyskúšať okruhy. Minulý rok som si zadovážil svoju prvú okruhovku Yamahu R6 ročník 2008. Hneď prvý tréning na okruhu v Brne skončil pokazenou prevodovkou a následným (ľahkým) pádom v únikovej štrkovej zóne. Neostalo nič iné ako sa len zbaliť a sklamaný pozerať na ostatných ako sa premávajú po krásnej trati v Brne. Nasledujúci tréning sa o mesiac odohrával na Slovakia Ringu, kde už išlo všetko hladko a pomaly som si zvykal na úplne iný jazdecký štýl, spoznával motorku a postupne zrýchľoval. Za celú sezónu 2014 som najazdil dokopy len štyri agentúrne dni, čo si chcem tento rok vynahradiť častejším jazdením, no aj tak sa mi podarilo zrýchliť, keď som na začiatku jazdil v pomalších skupinách, tak na konci sezóny som si už vyskúšal preteky Fun Cupu, kde som štartoval v kategórií najrýchlejších 600-viek niekde uprostred pola. V budúcnosti by som si chcel vyskúšať Stuntriding, jazdu po jednom kolese spolu s driftami… Celkovo robiť na motorke kraviny ma veľmi baví :-).

Páni, ďakujem vám obom za rozhovor a do novej sezóny prajem veľa zábavy s motorkami.

Text: Richard Karnok
Foto: archív K. Samáka

Kvetoslav Samák
Narodený: 4. 7. 1961
Víťazstvá v Majstrovstvách Slovenska: 30
Celkový počet pódiových umiestnení: viac ako 100
Pretekárske ročníky: 1976-1992
Triedy: 50, 80, a 125 ccm

Tituly:
1979 – M SR 50 ccm
1980 – M SR 50 ccm
1983 – M SR 50 ccm, 125 ccm
1984 – M SR 125 ccm
1985 – M SR 125
1986 – M SR 80 ccm, 125 ccm
1986 – M ČSSR 80 ccm
1987 – M ČSSR 80 ccm
1988 – M ČSSR 80 cm

Komentáre sú uzavreté.

Nástenný kalendár

Fotokniha MotoGP

Kniha na predaj

Kniha na predaj