Prvý Piešťanský trojuholník 17. 7. 1949

Keď v roku 1948 skupina nadšencov založila Piešťanský Automotoklub, jeho cieľom bolo čo najskôr usporiadať „volačo poránné“ a tým boli myslené motocyklové preteky v uliciach mesta Piešťany. Tie sa uskutočnili presne pred 70 rokmi, 17. 7. 1949.

Vzorom pre usporiadateľov boli preteky v Bratislave, Trnave, Považskej Bystrici, Košiciach a samozrejme mnohé aj v Čechách. V prvom rade však v roku vzniku AMK (1948) zorganizoval na futbalovom štadióne jazdu zručnosti – tzv Ghymkánu. Nebolo to len za účelom pobaviť ľudí. Začínajúci motocyklový pretekár, keď chcel získať licenciu na rýchlostné cestné preteky, musel okrem terénnej súťaže absolvovať aj takúto ghymkánu, aby preukázal zručnosť pri ovládaní svojho motocykla. A začínajúcich pretekárov v Piešťanoch bolo dosť .

Záujem divákov i usporiadateľov zvýšili i úspechy vtedy začínajúceho domáceho pretekára Eda Bertoliho, ktorý vyhral svoje prvé preteky v Trnave v roku 1948 a v nasledujúcom roku vyhral II. Manínsky okruh v Pov. Bystrici i II. Trnavský motookruh  v kategórii  250 i 350 juniorov. Tiež bol hodnotený úspech Františka Anderleho, ktorý sa stal vicemajstrom ČSR na trávnatej plochej dráhe v triede do 175 ccm a v tejto triede aj medzi juniormi štartoval. Z programu, ktorý som v otcovom archíve po rokoch „vyhrabal“ je  zoznam prihlásených jazdcov a v každej vypísanej triede juniorov boli prihlásení aj viacerí pretekári z Piešťan. Bratia Vičanovci  venovali preto putovný pohár pre najúspešnejšieho jazdca z Piešťan. Medzi juniormi štartoval Emil Švec na Manete, Beneš Anton na DKW 500, Kovalinka Štefan na DKW 125, Anderle František na Jawe 175 a Laco Bertoli na Jawe 250 a Ogare 350 ccm. (V prvom roku Pohár  vyhral Laco Bertoli, v ďalších ročníkoch 3x jeho brat Edo, takže pohár máme v zbierke zaradený medzi vzácne trofeje. Veď  vyhrať nie len preteky, ale aj priazeň domáceho publika, býva úloha najťažšia)

Usporiadatelia pod vedením náčelníka AMK Laca Manasa vybrali trať v centre mesta, ktorá mala dĺžku 1500 metrov a viedla ulicami Kukučínova, Pavlovova (Winterova), Pionierska (Štefánikova), Štúrova, Bernolákova. Štart a cieľ bol na námestí SNP. Podľa tvaru trate ju nazvali „Piešťanský trojuholník“ .

V programe, ktorý som zdedil, jeho majiteľ poctivo zapisoval do poznámok prejazdy jazdcov jednotlivými kolami, takže aj po 70 rokoch je možné vytvoriť si obraz o priebehu jednotlivých kategórií.  A pred sedemdesiatimi rokmi to v Piešťanoch vyzeralo takto: 15.000 zapálených divákov, ktorí zapĺňali ulice v okolí trate, ako prvú videli triedu juniorov do 100ccm, v ktorej  kraľovali Jawy Robot. Prvý z Manetov sa umiestnil až na 4. mieste. Zvíťazil Jaroslav Tůma č. 88. z Hodonína. (V nasledujúcom roku už bolo poradie pomeru Manet – Jawa obrátené)

Triedu do 175 ccm juniorov vyhral Láďa Richter č.76 z Kroměříža (neskorší Majster Rakúska) na ČZ 175. Vedenia sa ujal hneď od štartu a sledovaný Vojtechom Macekom na DKW 125 z Bratislavy zvíťazil. O tretie miesto bojoval aj Tibor Deliman z Košíc (neskôr popredný slovenský pretekár), ale nakoniec bol 3. Jozef Burza z Trnavy na DKW125.

Trieda juniorov do 250ccm bola pomerne silno obsadená. Diváci očakávali, ako sa umiestni domáci Edo Bertoli, ten však na ich sklamanie neštartoval. Po sľubnom začiatku sezóny si v dopravnej nehode zlomil nohu a mohol fungovať iba ako športový komisár. Veľmi slušne ho zastúpil jeho starší brat Laco (neskôr riaditeľ Ceny Slovenska či zástupca ČSFR vo FIM v Ženeve aj ako jej podpredseda) na Edových motocykloch. Po štarte sa do vedenia dostal František Veverka z Brna na Jawe 250. V druhom kole ho vystriedal so št.č.60 Gašpar Kováč z Trnavy na Rudge 250, ktorý si pred Veverkom vedenie udržal až do cieľa. V druhom kole vystriedal na treťom mieste jazdiaceho Aladára Kozela z Tatranskej Lomnice Laco Bertoli a v tomto poradí prešli aj cieľom – obaja na Jawe 250 pérák.

Napínavá bola aj trieda nad 250 ccm juniorov, silne obsadená pretekármi z Brna, Ostravy, Prostějova na strojoch Norton, Rudge, Jap, BMW, Ogar.  Od štartu viedol opäť Gašpar Kováč na Rudge 250, ktorý bol dobre rozbehnutý z kategórie do 250 ccm. Na čele bol však len do siedmeho kola, kedy mu motocykel vypovedal službu. Na 1. mieste ho nahradil Oldřich Bartoš č.9 z druhého miesta na Waltri 250. V tom istom kole sa na druhé miesto prebojoval Laco Bertoli na Ogare 350. (Jazdil trochu opatrnejšie, pretože v tréningu mal pád, kde si zranil „sedaciu časť“, ktorú mu na mieste ošetrili sestričky Červeného kríža.)  Na treťom mieste jazdil František Veverka z Brna na Jawe 250 a v tomto poradí prešli aj cieľom. Štvrtý skončil Štefan Uhlík z Nového Mesta n. V. na stroji Rudge 500.

Mal som nutkanie nájsť ešte nejakého žijúceho pamätníka z Piešťan, ktorý by mi pomohol doplniť niektoré detaily pretekov a dostal som  znamenitý nápad: zavolal som pánu Imrichovi Ciffrovi z Trenčianskych Teplíc, predpokladajúc, že by o pretekoch mal niečo vedieť. Pán Ciffra má 93 rokov a na preteky si dobre pamätá, pretože tam dokonca štartoval na BMW 750 v triede nad 350 ccm juniorov. (V tom roku sa neumiestnil, avšak vynahradil si to v nasledujúcom roku, keď vyhral dve kategórie a navyše sa stal aj absolútnym víťazom medzi juniormi.

Zoznam jazdcov nie je úplný, všetko bolo robené narýchlo, neobsahoval ani štartové čísla jazdcov, ktoré si diváci dopisovali ručne.) Spresnil mi príčinu pádu Laca Bertoliho: po výjazde zo zákruty nabehol v mieste, kde stávali taxíky na koľaj, ktorú taxíky svojimi kolesami vytlačili do mäkkého asfaltu a táto nerovnosť spôsobila jeho pád. Ďalej som bol zvedavý na priebeh najsledovanejšej triedy  seniorov nad 250 ccm. Mnohí diváci tipovali, že zvíťazí Alexander Kostolányi na Guzzi 500 Dondolíno podporovaný továrňou Guzzi. Mal však nepodarený štart a až do 7. kola z dvadsiatich bol na 5. mieste. Od štartu viedol výborný Jan Bíly z Prostějova na Nortone 500, až do 11. kola, kedy sa pred neho dostal jazdec č. 23 ? a dokonca aj Zdeněk Wasserbauer, tiež z Prostějova na Nortone 500. V šestnástom kole sa do čela vrátil Bíly a vydržal až do cieľa. Alexander Kostolányi sa v 15 kole prebojoval na 3. a v 19. kole na 2. miesto, keď predbehol Wasserbauera. Poradie v cieli teda bolo: 1. Bíly št.č.12, 2. Kostolányi, 3. Wasserbauer. (Jan Bíly potvrdil svoje kvality aj v roku 1951, keď v Piešťanoch znovu vyhral triedu do 500 ccm seniorov).

V triede do 250 ccm seniorov Slovenských jazdcov zastupoval len Andrej Meraj z Košíc na Jawe 250 Pérak. Vedenia sa ujal František Bartoš na Waltri, sledovaný Josefom Butulom tiež na Waltri, ktorým štyri  kolá stačil Meraj na Jawe Pérák. V piatom kole ho predbehol výborne jazdiaci Robert Janka, tiež na Waltri. V desiatom kole sa prebojoval na 2. miesto a Butulu odsunul na tretie miesto a v tomto poradí prešli aj cieľom.

Víťaz František Bartoš št.č.9 jazdil na tom istom Waltri, na ktorom zvíťazil v triede nad 250ccm medzi juniormi jeho brat Oldřich. Motocykel mal prevodovku a rám Rudge, do ktorého bol namontovaný motor Walter 250, jeden zo série motorov, ktoré dal konštruktér Jaroslav Walter do výroby hneď po vojne bez rámu a prevodovky. O histórii vzniku tohto motocykla veľa nevieme, ale o jeho ďalšom osude sa mi podarilo zistiť dosť. (Popísal som to v článku uverejnenom tu na moto-cup.sk).

Najsilnejšiu triedu juniorov nad 350ccm vyhral Miroslav Jurča št.č.12 na Nortone 500, 2. bol Miloš Richter na NSU, 3. Bedřich Bergl na Rudge.  Ďalší osud Miroslava Jurča mi nie je známy. Napriek viacerým popredným umiestneniam sa akosi zo scény vytratil, čo je škoda.

Program pretekov:

Dnes  môžeme len s úctou spomínať na všetkých tých, čo pomohli s organizáciou podujatia, ale aj vyzdvihnúť nezištnú pomoc a ochotu zúčastniť sa na uskutočnení pretekov od tunajších lekárov, sestier Červeného kríža, požiarnikov, i bežných ľudí.  Usporiadateľom sa podarilo zabezpečiť celkom slušnú účasť jazdcov z Česka i zo Slovenska. Aj keď  to vtedy nebola absolútna špička, boli to jazdci , ktorí sa tou špičkou neskôr stali. Bol tak položený základ pre uskutočnenie ďalších hodnotných podujatí ako osem Piešťanských trojuholníkov, jedny preteky mimo mesta v roku 1957 až po 29. Cenu Slovenska s medzinárodnou účasťou motocyklov i automobilov. Od tej poslednej  29. augusta uplynie tiež úctyhodných 30 rokov… Bola to posledná Cena Slovenska, ktorú usporiadal Piešťanský AMK, ZO ZVAZARMu, za pomoci vojakov z Piešťanského letiska, zdravotnej služby lekárov a zdravotníkov z Piešťanskej nemocnice, domácich zaškolených i hosťujúcich usporiadateľov. A tiež niekoľkým autobusom členov Verejnej bezpečnosti, vďaka ktorým sa podarilo zvládnuť cestnú premávku, pretože do Piešťan sa „valili diváci“ v nekonečných radoch automobilov, autobusov či motoriek zo všetkých smerov a cesty boli takmer upchaté. Vďaka všetkým!

Preteky však pokračovali a dúfajme, že aj pokračovať v Piešťanoch budú. Prajeme veľa úspechov a vitality všetkým, čo na tom pracujú – Piešťanskému motocyklovému klubu, Veterán car clubu, Petrovi Balážovi a samozrejme všetkým, čo prikladajú ruku k dielu!

Nostalgicky sme sa vrátili do diania  pred sedemdesiatimi rokmi, čo sa nám inak stáva dosť často. Prianie všetkým organizátorom som napísal v množnom čísle, pretože si to určite želáme všetci pamätníci i súčasní nadšenci motoristického športu a nielen v Piešťanoch!          

Marián Bertoli s pomocou Imricha Ciffru, Jula Mendla a Eda Bertoliho ml.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Kniha na predaj