Opustil nás Ladislav Dubóczy…

Vo veku nedožitých 86 rokov zomrel v piatok 20. 10. 2017 Ladislav Dubóczy zo Žiaru nad Hronom. Narodil sa 17. 12. 1931 v Košiciach, kde aj v roku 1950 začal pretekať na motocykloch. Dosiahol viacero cenných úspechov v rámci Československa, až kým osudná havária 20. 8. 1962 nezastavila jeho sľubnú kariéru. Odvtedy bol pripútaný na invalidný vozík. Na motoristický šport však nezanevrel a výdatne pomohol mnohým motocyklistom, motokáristom či automobilovým pretekárom k ich úspechom.

Ladislav Dubóczy s mechanikom Vojtechom Tóthom

Rodený Košičan, vyučený automechanik, patrí k legendárnym slovenským pretekárom, ktorí sa venovali výlučne iba rýchlostným pretekom. K prvému štartu sa dostal v roku 1950 v Košiciach. Nakoľko nemal licenciu ani vodičský preukaz, uprosil šéfa autoškoly, nech mu prinesie prihlášku vedúceho autoklubu, aby ho pustil na štart. Na požičanej 150-ke týždeň trénoval. Pri pretekoch jazdil tesne druhý za Delimanom, ktorý zneistel a po jeho chybe Dubóczy zvíťazil. Nasledovali preteky v Prešove, kde mal najrýchlejší čas, ale po výmene benzínovej hadičky za „bužírku“ sa táto prehriala, motocykel nedostával benzín a bolo po úspechu.

Nasledovala dvojročná vojenská služba v Trutnove, kde bol zaradený ako motospojka a tu sa zoznámil so svojou neskoršou

oporou pri príprave a úpravách motocyklov v dobe pretekania, mechanikom a priateľom Vojtom Tóthom. Vždy na neho spomínal s nesmiernou úctou. V roku 1955 sa presťahoval do Žiaru n/Hronom, kde sa šťastne oženil a stal sa domácim klubovým pretekárom. Štartoval v triedach 150, 175, 250, 350, 500 ccm, na motocykloch Jawa, ČZ… najradšej spomína na rýchlu 125-ku Zetku, s ktorou bol schopný vyhrať ktorúkoľvek kubatúru a po roku 1958 továrenskú ČZ.

Ladislav Dubóczy

Keď som sa ho pýtal na významné úspechy, vznikol problém, z čoho vyberať. V roku 1956, po páde pod nákladné auto s veľkými bolesťami nastupoval na preteky v Banskej Bystrici. Štartoval s cudzou pomocou pri roztláčaní z posledného radu, ale skončil ako absolútny víťaz s motorkou 175 ccm. O týždeň neskôr šiel Zvolen, na 125-ke vyhral triedy 125 aj 250 ccm a v triede do 350 ccm na požičanom motocykli od Kollára skončil druhý za Lakatošom. V roku 1958 dosiahol 14 víťazstiev v nepretržitom slede za sebou a bol po sezóne vyhlásený za najlepšieho motocyklistu Slovenska. V roku 1959 bol trinásťkrát prvý a raz druhý na Ecce Homo. Spomínal, že práve v tomto roku sa na tejto trati šiel vôbec jediný raz okruh, inak sa tam jazdu preteky do vrchu. Vyhral Malina, Dubóczy sa ho máme snažil dohnať, Malina mal neuveriteľne rýchly stroj, a tak sa uspokojil s druhým miestom pred Šťastným.

Bardejov 1962 – osudný pád pred Tiborom Delimanom

V Nitre v roku 1959 pri pretekoch pršalo, vyhral Vilo Kapusta a Dubóczy bol po troch pádoch druhý v cieli. Usporiadatelia ho presvedčili, aby nastúpil aj do triedy 250 ccm zo 125-kou, že keď bude menej padať, tak vyhrá. A aj sa tak stalo, skončil ako absolútny víťaz! Veľmi si cenil štart na Veľkej Cene v Brne v roku 1961, kde skončil na 7. mieste. Po pretekoch mu gratulovalo vedenie športu a povedali, že „brány ČZ sú mu otvorené…“ Ako jedničkár nemohol štartovať na všetkých pretekoch na Slovensku a vďaka komunistickému režimu ani v zahraničí, napriek tomu nazbieral neuveriteľne množstvo víťazstiev. Nešťastnou bodkou v najväčšom rozkvete jeho jazdeckého umenia bola havária v Bardejove 20. 8. 1962, kde spadol z prvého miesta a tesne za ním idúci Deliman sa mu nedokázal vyhnúť. Navždy na to nerád spomínal, ale musím povedať, že srdce a bojovníka mu zostalo po celý život.

Kto ste ho poznali, venujte mu spomienku.

Česť jeho pamiatke!

Rozlúčka s Ladislavom Dubóczym sa uskutoční v pondelok 23. 10. 2017 o 14. hodine v Žiari nad Hronom.

Text: Marián Bertoli a Rudolf Mladý

7 Responses to Opustil nás Ladislav Dubóczy…

  • Miro Valkovič says:

    Česť jeho pamiatke.

  • Miloš says:

    Bol to veľmi dobrý mechanik bol som viackrát u neho v dielni, kde mi
    upravoval motor ČZ 125-511 leštená kľuka s ojnicou super práca a aj super človek
    viackrát ma prišiel povzbudiť aj na Cenu Slovenska v Piešťanoch. Za všetko mu patrí
    veľká vďaka a česť jeho pamiatke.
    Lacko budeme spomínať.

  • Otto says:

    Môj otec Jaroslav Weisenpacher , ktorý v 60 tých rokoch jazdil motocyklové terénne súťaže,ho neraz spomínal.poznali sa osobne.otec spomínal, že,aj „terenakom“robil motory.cest jeho pamiatke.otto Weisenpacher.

  • M.Kročka says:

    Nikdy nezabudneme na spoločne prežité chvíle. Česť jeho pamiatke
    Marián a František Kročkovci

  • P. Baláž says:

    Bol to výborný pretekár a mechanik. Budeme na neho spomínať.

  • M. Pavlíček says:

    Budeme na něho vzpomínat.

  • j.brzobohatý says:

    At mu to jezdí v motonebi.Čest jeho památce.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Nástenný kalendár

Fotokniha MotoGP

Kniha na predaj

Kniha na predaj