Šesťdesiatiny piešťanskej motocyklovej divy Oľgy Veselej-Mitošinkovej

Vraj vek žien sa neprezrádza. U známych osobností však podobné tajnostkárstvo je nemožné. Tobôž ak pri životnom jubileu sa gratulanti zhrčia zoširoka zďaleka.

Oľga Veselá-Mitošinková a Tomáš Motyčka počas podvečernej promo-akcie pred Veľkou cenou Piešťan 2017. Vpredu sedí na svojej Yamahe Tomáš Borovka, o dva dni neskôr strieborný na piešťanskom letisku v najsilnejšej kubatúre.

Tak bolo aj tento mesiac. To keď Piešťanka Oľga Veselá-Mitošinková (*5.7.1957), prvá Slovenka v sedle cestných pretekárskych mašín na dvoch kolesách, prijala pri promo-akcii na úvod tohtoročnej Veľkej ceny Piešťan početné gratulácie k šesťdesiatinám. Tiež v písomnej podobe sa priaznivci nechali počuť. „Jubilantke prajem hodne zdravia, šťastia, pohody a radosť zo života,“ poslal vinš elektronickou poštou spoza rieky Moravy aj 70-ročný Antonín Malaník, ktorý už vyše štyri desaťročia sa krúti okolo motocyklových zápolení najmä vo funkcii športového komisára.

Veru, život cvála sťa stádo divých paríp. Do nenávratna už odvial hŕbu motocyklových zážitkov či príhod. Mnohé som redaktorsky prežil práve v spoločnosti športového barda Rudolfa Mitošinku. Teraz, v nedeľu 23. júla, si motoristická verejnosť pripomína jeho nedožité osemdesiate prvé narodeniny. O strýcovi Rudovi, ako ho familiárne oslovovala kamarátska komunita, vieme, že pretekárskej vášni sa naplno venoval v období 1965 – 1989 (triedy 125, 175, 250, 350, 500 ccm). Nezabudnuteľný dravec na burácajúcich tratiach, dobráčisko s pokojnou povahou v súkromí. V krajine pod Tatrami vyhral majstrovský seriál päťkrát a neraz si vyslúžil aj reprezentačnú prilbu do výberov ČSSR. Neskôr to ešte skúšal v súťažení oldtajmerov. Veteránovi z Piešťan vystavili stopku až vážne zdravotné komplikácie.

Dcéra Oľga rezko kráčala v mladosti po ceste svojho slávneho otca. V motocyklovej záhrade Mitošinkovcov na piešťanskom Vŕšku teda jablko nepadlo ďaleko od stromu. Profesia športového žurnalistu mi nejedny preteky obdivuhodnej dvojice umožnila sledovať na vlastné oči. V pamäti mám napríklad hlboko ukotvený Záhorácky motookruh v uliciach Kopčian z polovice sedemdesiatych rokov, keď Oľga Mitošinková úspešne debutovala pódiovým umiestnením ešte pred svojimi osemnástymi narodeninami. Jediná zástupkyňa nežného pohlavia si v najnižšej konfrontácii z programu slovenského šampionátu vyjazdila na Tatrane 50 bronzový stupienok.

Po vydaji musela mladá pani Veselá načas zanechať motocyklovú záľubu. Prednosť dostali príjemné povinnosti matky. Na ricínom voňajúce trate sa nepoddajná Piešťanka vrátila v závere sezóny 1980. Majstrovské body vtedy rozdávali na letiskovej dráhe v Dolnom Hričove a motocykel Kreidler 50 jej požičal moravský jazdec Jiří Kružík (Kyjov).

V ďalšom roku to už bolo iné kafé. Motocyklová diva z mesta barlolámača sa posunula o triedu vyššie, keďže jej pridelili zväzarmovskú ČZ MTX. V slovenskom šampionáte do 125 ccm jej prvé body zapísali na Ipeľskom okruhu v uliciach pohostinného Poltára. Z osemnástich štartujúcich prešla cieľom na dvanástej pozícii. Útle žieňa z kúpeľnej perly Považia sa počas náročnej kariéry na dvoch kolesách nevyhlo ani kritickým okamihom, hoci jej takmer štvorročná dcéra ju raz pred pretekmi detinsky milo oslovila: „Mamička, dávaj si pozor. Veď kto by mi potom čítal rozprávočky?“ 

Oľga prvý raz spadla z motorky pri Cene SNP na diaľničnom okruhu medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. V ten smoliarsky deň jej pod Urpínom nenaskočila čezeta na štartovom rošte. Keď si motor dal konečne povedať, súperi pred ňou fujazdili s výrazným odstupom. Až príliš chcela zlikvidovať ich náskok. V jednej zo zákrut šiesteho kola svoju kapotovanú nádheru priveľmi sklopila – a s motorkou sa ocitla v priekope. Odrazu ju premohla ľútosť z pobabraných pretekov. Sadla si na balík slamy a rozplakala sa.

Lenže smútok po niekoľkých dňoch prebolel. Vtedy pochopila, že svet burácajúcich strojov nie je pre jemnocitné baby. A tak sa do krotenia oceľových tátošov pustila razantnejšie, s oveľa väčšou vervou. Viac pozornosti venovala kondičným behom. Tiež zásluhou takejto formy systematickej prípravy jazdila cestné motocyklové okruhy pomerne dlho. Pretekárska vášeň ju držala do roku 1987. „Otec bol stále mojím veľkým vzorom aj učiteľom. Spomínam si naňho ako na človeka so zlatým srdcom a zlatými rukami. Vďaka nemu som nadlho mohla okúsiť podmanivú atmosféru v tesnej pretekárskej kombinéze,“ uviedla.

Teraz, po rovných troch desaťročiach od poslednej šachovnice v cieli, sa Oľge Veselej-Mitošinkovej dostalo na Námestí slobody milej pozornosti k životnému jubileu, blahoželaní od vedenia Piešťanského motocyklového klubu a ďalších priaznivcov.

Pozvánka na promo-akciu prišla i na adresu Vladimíra Motyčku, bývalého predsedu Automotoklubu v Piešťanoch, zástupcu riaditeľa kedysi populárnej Ceny Slovenska aj popredného motoristického činovníka na federálnej i slovenskej úrovni. Pretože V. Motyčka, pomaly sa chystajúci na jesennú oslavu 75. narodenín, však kvôli nemocničnému pobytu nemohol pozvanie od PMK akceptovať, pri spomínanom stretnutí v centre kúpeľného mesta ho zastúpil syn Tomáš, ktorému už dávnejšie učarovalo funkcionárske motoristické prostredie tiež.

Text: Jaroslav Lieskovský
Foto: Eduard Budke

2 Responses to Šesťdesiatiny piešťanskej motocyklovej divy Oľgy Veselej-Mitošinkovej

  • pavel novák says:

    Milá Olgo i já se přidávám ke všem těm gratulantům s přáním zdraví a štěstí do dalších let Oli jsem rád,že jsem měl možnost Tě poznat a pobýt několikráte u Vás doma.Díky za to vždy to bylo supééééér Pavel

  • Antonín Malaník says:

    Paní Olze přeji zdraví, štěstí s pohodu do dalších krásných let. Jsem rád za setkání s touto krásnou a veselou paní v Pieštanech.
    Ať se daří i celé její rodině.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Nástenný kalendár

Fotokniha MotoGP

Kniha na predaj

Kniha na predaj