Milan Hanzalík ml.: Zosatnem verný road racingu

Minulý mesiac sme vám priniesli rozhovor s 24-ročným Davidom Hanzalíkom z Kopčian, ktorý už niekoľko rokov úspešne účinkuje na prírodných tratiach v Čechách a na Slovensku. Tento rok sa však výborne darilo aj jeho o tri roky staršiemu bratovi Milanovi, s ktorým vám prinášame vopred sľúbený rozhovor.

 

Milan, ktorý z vás dvoch bratov sa ako prvý posadil na pretekársky motocykel?
Možno to vyznie troška zvláštne, ale napriek tomu, že som starší,tak na pretekárskom stroji sedel ako prvý prekvapivo môj brat David.

Ako vyzerali tvoje úplne začiatky, jazdil si prípadne aj na minibikoch?
Slovo minibike sa s mojím detstvom veľmi nespája, ale na svoj ,,prvý motocykel “ si veľmi dobre pamätám. Keď som mal asi 6-7 rokov, môj otec ,,kutil “ mi zhotovil ´minimotocykel´ s motorom Pionier 05! Na tú dobu to bola veľmi pekná a štýlová malá motorka. Bol som na ňu pyšný a vďačný otcovi.

Máš ešte v pamäti posledné ročníky kopčianskych pretekov, ktoré sa u vás jazdili do roku 1994?
Jasné. Mal som len 10 rokov. Práve rok 1994 sa mi špeciálne vryl do pamäti, pretože som videl pád môjho otca v známych esíčkach. Ale našťastie sa mu nič nestalo, len motocykel suzuki GSXR 750 bol dosť poznamenaný tým pádom. Ale jasné že si pamätám aj ostatné ročníky kopčianských pretekov. Bola to veľká, známa, ľudmi obľúbená a vyhľadávaná udalosť, ktorá prilákala veľa zahraničných pretekárov a hlavne divákov, nehovoriac o domácich.

Doma v Kopčanoch pred bratom Davidom

Tento rok sme ťa videli aj na pretekoch alpsko-jadranského šampionátu, znamená to, že by mohli tvoje kroky v budúcnosti viesť sem, alebo zostaneš verný road racingu?
Rozhodne zostanem verný road racingu, pretože adrenalín a atmosféra, či už v depe medzi pretekármi, alebo divákmi na dráhe sa nedá porovnať alpsko-jadranskému šampionátu. Tento rok som skúsil Alpe Adriu a bola dobrou školou v technike na dráhe a tú som mohol využiť na prírodných okruhoch. Rád by som na budúci rok absolvoval aj Adriu, ale dosť záleží na financiách a sponzoroch.

V súčasnosti jazdíš hlavne triedy 125 a 250 a táto sezóna ti vyšla výborne, ktorú triedu ty osobne hodnotíš vyššie?
V triede 125 som jazdil na motocykli Aprilia RS 125, na ktorej sa mi darilo tiež, ale v triede 250 mi Honda NSR sadla lepšie. Bolo to vidieť aj na výsledkoch pretekov.

Máš svoj okruh, ktorý by si nazval najobľúbenejším?
Kopčiansky motookruh.

Počas sezóny toho najazdíš až až, samozrejme to všetko stojí dosť peňazí, je niekto komu by si chcel vyjadriť vďačnosť?
Tento šport je veľmi finančne náročný, takže samozrejme bez sponzorov by to ani nešlo. Preto chcem poďakovať firme Enni Nails s majiteľom Alojzom Horným, ktorý mi umožnil vyskúšať alpsko-jadranský šampionát na jeho motocykli Aprilia RS 125. Ďalej by som chcel spomenúť firmu Pelko s majiteľom Jaroslavom Pelikánom za podporu a tiež Moto Classic Racing Clubu Kopčany s predsedom Milanom Hanzalíkom, mojím otcom a takisto ostatným členom clubu. Za morálnu podporu ďakujem hlavne svojej rodine, Hanzalíkracing teamu a tiež môjmu zručnému mechanikovi Štefanovi Pukančíkovi.

Máš už teraz plány pre sezónu 2012? V akých seriáloch ťa budeme vidieť?
Neplánujem žiadne veľké zmeny. Bude to to isté ako tento rok.

A v akých triedach budeš štartovať?
Určite budem štartovať s mojím bratom v triede voľná do 250 SP – nejaká tá rivalita a napätie musí byť. Teraz ešte cez zimu sa rozhodne, či budem štartovať v triede voľná do 125 SP.

Plánuješ ešte jazdiť aj v oldtimerských triedach?
Asi nie.

Vráťme sa k tohtoročným Kopčanom, to bol tvoj veľký deň, po druhom mieste v triede 125 si mi vravel, že v 250-kach sa na víťazstvo necítiš, že štartovať hneď po sebe v dvoch triedach bude fyzicky náročné. Nakoniec si suverénne zvíťazil, bolo to také jednoduché ako to vyzeralo?
Je to pravda, po druhom mieste v triede 125 SP, som bol z toho boja dosť vyčerpaný fyzicky aj psychicky. Takže som neočakával nejaký väčší úspech v 250-kach. Na moje prekvapenie som sa toho pevne chopil a z druhého miesta na štarte som vyštartoval ako prvý. Tie štyri kolá na začiatku boli dosť kruté, lebo súperi mi nedarovali ani meter, ale potom som zrýchlil a spravil si náskok. Po pretekoch som ani nechcel veriť, že som do cieľa prišiel ako prvý.

Aký je to pocit zvíťaziť doma pred vlastnými fanúšikmi a dokonca susedmi?
Je to neopísateľný pocit. Sú to emócie, radosť, spokojnosť a šťastie. Pri tomto si vždy spomeniem, prečo mám tento šport tak veľmi v láske.

V minulých sezónach sa v popredí viac objavoval David, tento rok si sa riadne hore vyšvihol aj ty. Čo bolo príčinou tvojho výrazného vzostupu?
Určite škola na Alpe-adrii. Dalo mi to dosť. Ako som už vravel, technicky ´zmáknuté´ zákruty a viac odvahy.

Milan, ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov.


5 Responses to Milan Hanzalík ml.: Zosatnem verný road racingu

  • kokorunka says:

    nooooo,môj miláčik. !!! 84!!! myslím si,že na ten ,,pionier 05 “ si pamätám ešte aj ja….veľa krát ma mal zramovať na ulici. Sak to len hanzalík 😀 Ale zlatý článok….. pravdivý a zaujímavý. Gratulujem k celej sezóne 2011…. vydrila sa. Len tak ďalej… Na buduci rok vyprášite zadky vsetkym !!!!! go go go Hanzalici!!!

  • Stefan says:

    Riško tebe vďaka ako sa o nás zaujímaš a našim chlapcom ešte lepšie výsledky v sezóne 2012

  • risso says:

    Vidím, že rivalita už začala 😉

  • david Hanzalík says:

    hesky pali!!!jo jo je to muj braška!!!ale musim povedat že ma o neco rychlejší hondu než ja!!!Ale hlavne nech mu poslucha celu sezonu 2012!!!

  • Eda-46 says:

    Dobrý pretekár…kamarát a veľký človek!!! Super chlap…vždy usmiaty a veselý a vždy pripravený pomôcť druhým….Toto je náš Milan… Gratulujem a prajem veľa úspechov do sezóny 2012…84 gooooooooooo!!!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Kniha na predaj