S Lakim Slobodom nielen o uplynulej sezóne

Miro Laki Sloboda patrí medzi najobľúbenejších motocyklových pretekárov v bývalom Československu. V roku 2014 prestúpil na preteky na prírodných okruhoch, ktoré sú divácky oveľa populárnejšie ako tie na špeciálnych motodrómoch a veľmi rýchlo prenikol do špičky triedy do 600 cm³.

Lakimu však nestačili podujatia v rámci územia ČR a SR a v roku 2016 sa vybral do fínskej Imatry. Netrvalo dlho a Lakimu začal v hlave vŕtať ďalší cieľ… 60-kilometrový Mountain Course na ostrove Man v Írskom mori. Aj to sa podarilo a v auguste 2017 stál ako prvý Slovák v histórii na štarte pretekov Manx GP, ktoré si úspešne zopakoval aj tento rok, keď sa okrem výborných výsledkov a časov prezentoval aj ako štvrtý najlepší jazdec s progresom oproti minulému roku. Dalo by sa povedať, že pri takomto vydarenom postupe nemôže pretekára v jeho rozbehnutej kariére zastaviť nič. Ale… Ako tomu už býva, finančná náročnosť tohto športu sa dokáže prejaviť v tej najnevhodnejšej chvíli a Laki v tejto chvíli netuší, či sa v roku 2019 postaví na štart. Aj o tom nám porozprával v nasledujúcom rozhovore.

Laki, máš za sebou ďalšiu úspešnú sezónu, absolvoval si seriál IRRC, opäť si sa predstavil na ostrove Man, bol si v Imatre a nakoniec sezóny si ešte aj získal titul majstra Slovenska v triede Supersport. Dá sa teda povedať, že to bola vydarená sezóna?
V prvom rade pozdravujem všetkých fanúšikov a podporovateľov. Ako každú sezónu aj počas tejto som cítil veľkú podporu a určite aj vďaka tomu sa dá povedať, že sezóna sa nám podarila k spokojnosti. Po takej vydarenej sezóne aj chvíľu trvá kým sa dá človek dokopy, či už psychicky tak aj finančne.

Pôvodne si chcel tento rok štartovať aj na Tourist Trophy, nakoniec z toho bola opäť Manx Grand Prix. Prečo nevyšlo to „títíčko“?
Na štartovke bol pretlak jazdcov a ja som sa proste nevošiel. V konečnom dôsledku bolo pre mňa výhodou ísť opäť Manx GP, ktorú som si užil plnými dúškami a nazbieral potrebné skúsenosti na ďalšiu sezónu.

Ktoré z tohtoročných podujatí považuješ za najvydarenejšie?
Na road racingových pretekoch je krásne to, že najvydarenejšie nie sú vždy tie preteky, kde bol najlepší výsledok, ale kde si to naplno užiješ a balíš veci po pretekárskom víkende vlastnými rukami bez ujmy 🙂 To veľa jazdcov pozná a vie, že vtedy sa preteky ozaj vydarili.

A vieš povedať, ktoré teda nevyšlo podľa tvojich predstáv?
Jáááááááj, ale na toto mám dobrú odpoveď… 🙂 Hořice 300 zatáček… To som sa prejavil ako pravý somár. Padnúť v prvom kole meraného tréningu… 🙂 No však aj to sa stáva, aspoň že som si tam odjazdil SP-čka.

Čo viac posunie vpred jazdca na prírodných okruhoch, ostrov Man, alebo klasické preteky na prírodných tratiach, napríklad v IRRC?
Určite IRRC. Je to šampionát vysokej úrovne, či už jazdecky, alebo okruhmi. Keď chceš mať dobré umiestnenie, tak musíš ísť čo vieš od prvého tréningu a čo najlepšie držať tempo. To sa mi na IRRC páči. Je s kým bojovať, je sa tam čo naučiť a atmosféra v depe je tiež úžasná. Čo sa týka Manu, ten ťa posunie zas ďalej, ale tam už človek nejde zlepšovať svoju jazdu, tam už má byť pripravený a zužitkovať všetko, čo sa kde naučil.

Už sme spomenuli, že na Mane si bol druhýkrát. Bol to asi celkom iný pocit vrátiť sa tam, ako tam prísť prvý raz. Musel si si dlho spomínať na jednotlivé zákutia tejto 60-kilometrovej trate?
Man je veľmi úžasné miesto. Už keď vystúpiš z trajektu cítiš tú energiu tých pretekov a keď odtiaľ odchádzaš, vieš že sa tam vrátiš. A keď som sa tam tento rok vrátil bol som neskutočne šťastný. Bolo to pre mňa oveľa ľahšie, ako minulý rok sa tam dostať. Čo sa týka hlavne administratívy a ostatných vecí, ktoré to všetko obnáša. Netrvalo dlho si spomenúť, ktorá zákruta kedy nasleduje, ale nájsť najrýchlejšiu stopu. Mali sme problémy kvôli počasiu a tým pádom sme mali veľmi málo natrénovaných kilometrov, čo mi dosť vadilo, ale s tým my nič nenarobíme 🙂

Tento rok ste si na Manx GP „užili“ ozaj mnoho nekonečných chvíľ pri čakaní na lepšie počasie. Ako dokáže vplývať na jazdcovu psychiku, keď mu oblečenému do kombinézy oznámia, že tréning sa ruší?
Prvých niekoľkokrát to bolo ťažké, hlavne z dôvodov, ako som už spomenul, málo natrénovaných kilometrov, ale keď nám zrušili tréning ja neviem či už nie aj piaty, tak som sa len usmial na chalanov, no uložíme motorku, prezlečiem sa a ideme na pivo 🙂 Vieš ako to je, osud nás skúša, ale osobne ma to zocelilo. Už si z toho potom nič nerobíš.

V pretekoch Senior Manx GP si jazdil vo veľkej pohode, prekonával si svoje najrýchlejšie časy, dokážeš si vôbec počas jazdy uvedomovať, že to kolo asi bude na osobný rekord?
Tým, že sme mali málo tréningov, to bolo náročné. V preteku Junior som si potreboval otestovať ako fyzicky vydržať v čo najrýchlejšom tempe celé preteky, čo sa mi aj podarilo. Po náročnej, viac ako mesiac trvajúcej príprave pred odjazdom na Man a s malým počtom tréningov to bola pre mňa priorita. Človek musí byť stopercentne sústredený, chyby sa neodpúšťajú. V tréningu som to prehnal a zničil som sa fyzicky. Človek si to neuvedomí pri tej náročnosti trate, len zrazu zisti, že sa rúti veľkou rýchlosťou a nedokáže zatočiť. Bolo to ledva ledva, a potom, keď už som išiel Senior race, tak som si dával na seba pozor a vedel som koľko síl ešte mám a koľko môžem ešte použiť. Preto som aj stále zrýchľoval. Nie je pre mňa v mojich možnostiach problém zajazdiť rýchle kolo, ale ako dlho? Koľko kôl? A to som bol práve rád, že som sa dokázal ovládnuť.

Ktoré miesta na tomto okruhu považuješ za svoje silné a naopak, kde sú úseky, na ktorých sa nevieš nájsť?
No ono je to tam cele nejaké pekné 🙂 Jedine v tých horách, tam stále hľadám „kudy kam“. Všetko tam vyzerá rovnako 🙂

Hovorili sme o seriáli IRRC, ktoré z okruhov tohto seriálu ťa oslovili najviac?
Tento rok som išiel prvýkrát Hengelo, kde tí Holanďania majú tie cesty nejaké úzke 🙂 Bola to pre mňa nová skúsenosť a jasné, že som si to užil. V Chimay som bol tiež prvýkrát, ale tam sme riešili problémy z motorom, tak to som bol smutný, lebo mi to tam celkom išlo. A človek tú Imatru má proste rád, tam sa z pretekov IRRC teším najviac. A samozrejme Hořice, to ani nehovorím, len tých som sa v rámci IRRC bohužiaľ kvôli Manx GP nemohol zúčastniť, čo mi aj ublížilo v konečnom hodnotení seriálu.

Máš za sebou skutočne vyčerpávajúcu sezónu, nielen fyzicky, ale najmä finančne. Kto všetko ti pomohol, aby si tento rok absolvovať v takom nasadení?
Moja vďaka patrí mojim mechanikom, fanúšikom a partnerom, Byšovi, Dušanovi a Alexovi a samozrejme všetkým kamarátom, rodine a manželke, moje tety a mamina s otcom. Pavel Haga Štolba, Pavel Sovička, Matys Vlach, Dušan Makovec a Miloš Makovec, El Černoch, MZT sro, Milan Murgaš, Leho, Mz racing team, In Cargo, Leho s rodinou, Tomáš Bata, Richard Karnok, Michal Zajc, klub Hamc BA a NZ, Tunder riders, Martin Kuzma, Bystrík Polák, Garmin, Ipone sk, Sepron, Stavizol, Peter Zelenay, Incargo, Miškovi a Alenke, Microform, Moto-pneu.eu, Styx, Blue Label, Horiace Ovce, RST, Rasťovi laser LIVE, Anténa rock, Harley caffe Sekule, Pepemu, Juraj Ďuriš, DART, Motosport agency, motoride.sk, moto-cup.sk…

Aké sú tvoje plány na sezónu 2019? Kde všade ťa uvidíme? Bude IRRC, bude Tourist Trophy?
Asi ma uvidíte niekde v robote, alebo na ulici predávať Nota Bene…

Taká je situácia?
Viac-menej áno…

Takže zimná prestávka bude hlavne o zháňaní financií…
Áno. Financií nielen na tú budúcu sezónu, ale aj na tú, ktorá sa už skončila… Tie preteky stoja všetko. Naozaj všetko…

Takže sa ťa nemám pýtať, či budeš mať nový motocykel, alebo tvoja pôvodná Yamaha prejde modernizáciou?
Netuším… Ale budem rád, keď budeme mať doma čo jesť…

Laki, rozhovor končíme smutne a preto ti prajem, aby sa stal zázrak a my sme sa mohli z tvojich výkonov na okruhoch tešiť aj v roku 2019…

Zhováral sa Richard Karnok
Foto: autor, Tracey’s pictutes, Miro Pochyba a archív M. Slobodu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Nástenný kalendár

Fotokniha MotoGP

Kniha na predaj

Kniha na predaj