Radoslav Dulík: Koniec dobrý, všetko dobré

Na poslednom podujatí seriálu IMRC na Slovakia Ringu sme spoznali nového majstra Slovenska v triede Superbike. Za vynikajúce výsledky počas sezóny patrí zaslúžený titul Radoslavovi Dulíkovi, ktorý na poslednom podujatí aj napriek tréningovému pádu a zraneniu podal doslova fantastické výkony a to aj v rámci medzinárodného hodnotenia IMRC, kde mu v konečnej tabuľke patrí druhá priečka. Vysoko sa však pohyboval aj v spoločných pretekoch s alpsko-jadranskou konkurenciou.

Radoslav Dulík:

„Na posledné podujatie IMRC som sa celkom tešil, Slovakia Ring je predsa naša domáca trať, aj keď počasie nemalo byť bohvieaké, ale aj na daždi som dúfal, že podám solídny výkon. Piatkový tréning začal celkom dobre, na vode sa mi podarilo dobre zajazdiť a cítil som sa v pohode. Poobede už trať oschla, tak som sa chcel poriadne rozjazdiť, no po druhom horizonte v pravej zákrute som vyšiel na nie celkom suchu trať a ušlo mi predné kolo. Bol z toho menší pád, no narazil som si kríže a pravé zápästie. Motorka obstála celkom dobre, vymenili sme len výfuk a par drobností.

V sobotu ráno to so mnou nevyzeralo dobre, bol som dosť dotlčený z toho pádu, myslel som, že na preteky ani nenastúpim, no v medical centre mi ochotne pichli infúzku proti bolesti a po hodine som ako tak mohol sadnúť na motorku. Rozjazdil som sa a na preteky som si už celkom veril. Štartoval som pomerne zozadu, keďže kvalifikácia mi nevyšla podľa predstáv. Štart som mal taký priemerný, no a pomaličky som sa predieral dopredu, voľba pneumatiky tiež nebola žiadna výhra, dosť mi to šmýkalo. V poslednom kole boli preteky zastavené, keď padol Michal Šembera a motorka ostala na trati. Boli vyvesené červené vlajky, ja som spomalil, dvihol ruku, ale pár jazdcom to asi nič nevravelo a v pokoji ma predbehli… Pravidlá sú jasné, ale asi niekto nepochopil… Podarilo sa mi zvíťaziť v slovenskom hodnotení a pomaličky som sťahoval 16-bodový náskok Vlada Ružu.

Nedeľa bola voľnejšia, vyzeralo to, že preteky budú na vode, ale trať sčasti oschla, no aj tak to bolo na mokre gumy. Štart som mal celkom dobrý a na vode som si veril, preteky som si užíval, necítil som žiadny tlak a na konci z toho bolo druhé miesto v IMRC a prvé v rámci Slovenska. Som rád, že sa mi v oboch pretekoch podaril taký výsledok a nakoniec som si odniesol celkové víťazstvo a stal sa majstrom Slovenska v superbikoch. O to ma to teší viac, že som s tým vôbec nerátal, navyše že sa mi to vôbec podarilo s takým nízkym finančným rozpočtom a bez tímu. Bola to dobrá sezóna, bez zranení a väčších pádov. Zrýchlil som asi na každej dráhe a na Slovakia Ringu sa mi podarilo dostať na čas 2:09 a konečne som prelomil tu magickú hranicu 2:10.

Ďalšia milá skúsenosť ma čakala v Le Mans, kam ma pozval hneď po pretekoch na Slovakia Ringu Martin Kuzma a mohol som byt prítomný na podujatí vytrvalostných majstrovstiev sveta. Na vlastnej koži som mohol okúsiť trať, kde sa už roky jazdi 24-hodinovka. Len zľahka som nahodil tempo a užíval si aj pripravenú Yamahu R1, na ktorej som mal tú česť sa previesť. Neriskoval som radšej žiadny pád, lebo by som asi musel ísť domov peši 🙂 . Týmto by som chcel Macovi poďakovať za možnosť byť tam a privoňať si k pretekom majstrovstiev sveta.

Ďakujem všetkým čo mi fandia, podporujú a zo srdca prajú. Vďaka patrí taktiež Jožkovi Borbélymu, ktorý mi obetavo pomáha na pretekoch, Mirovi Benkovi, Aquabelly club, B2B rent, mojej rodine, Rišovi Karnokovi, bez ktorého by o nás nikto ani nevedel a samozrejme Macovi, ktorý mi pripravil motorku a fungovala celu sezónu bez poruchy.“

Text: Richard Karnok
Foto: Vladimír Adamčík

Komentáre sú uzavreté.

Nástenný kalendár

Fotokniha MotoGP

Kniha na predaj

Kniha na predaj