Predstavujeme: Moshe Yosebashvili

Nejedného priaznivca motocyklového športu iste prekvapilo meno 32-ročného izraelského pretekára Mosche Yosebashviliho, keď sa objavil na prvom tohtoročnom podujatí seriálu IMRC. Odkiaľ sa vzal, ako sa dostal k motorkám a čo všetko chce dosiahnuť vo svojom obľúbenom športe, na to všetko sme sa ho spýtali, aby sme ho mohli bližšie predstaviť aj vám.

Moshe, v prvom rade ma zaujíma odkiaľ pochádzaš, podľa krstného mena si Izraelčan, priezvisko máš gruzínske a žiješ v Maďarsku. Opíš nám svoju doterajšiu životnú cestu…
Narodil som sa v Izraeli, 21.04.1981, ale moji rodičia sú Židia, pochádzajú z Gruzínska a v 70-tych rokoch emigrovali do Izraela a tam som sa narodil ja aj moje dve sestry. V roku 1993 sme sa z finančných dôvodov museli z Izraela odsťahovať, môj otec dostal prácu v Maďarsku a odvtedy sa zdržujeme hlavne tam.

Ako si sa dostal k motorkám?
Odkedy si ja pamätám, vždy sa mi páčili motorky, ale rodičia mi zo strachu o mňa nikdy žiadnu motorku nekúpili, ani bicykel. Ale tam kde otec pracoval býval jeden starý pán, ktorý mal Simson  a on ma naučil ako treba motocykel ovládať a dovolil mi, aby som sa po jeho dvore vozil. Mne sa časom podarilo našetriť si nejaké peniaze a kúpil som si bez súhlasu rodičov Suzuki RGVT 250 a s tou som jazdil po meste, kým som nemal nehodu v strede mesta v tričku a krátkych nohaviciach. Zo 60% som bol odretý na koži a potom som bol takých 6-7 rokov bez motocykla. Potom mi ale preplo a kúpil som cez leasing Yamahu R6 a po pár mesiacoch som nasadol na Yamahu R1.

Aká bola následne tvoja cesta k motocyklom a motocyklovým pretekom?
Na R1-ke som na ceste zažil dosť vážnu životu nebezpečnú situáciu, a tak som sa odhodlal jazdiť iba na okruhoch. To sa mi zapáčilo a s kamarátmi sme na Hungaroringu začali pretekať ako jeden tím. Ten mal názov Pro Ride. Ako začínajúci tím sme mali celkom pekné umiestnenia. V roku 2011 som sa stal majstrom Dunlop Trophy na Hungaroringu.

Máš svoj obľúbený okruh?
Moja obľúbená trať je Hungaroring, ale odstupom času som si obľúbil aj okolité trate, keďže mám tendenciu si ich za krátky čas načítať. Nikdy som nemal postavu pretekára, keď som začal mal som 140 kg, bol problém na mňa kúpiť oblečenie pre jazdenie, a tak som si dal ušiť na mieru. Teraz ale viem, že keď sa kvôli telesnému hendikepu nevieš hýbať na motorke, oveľa viac musíš dať do toho aby si bol rýchlejší a s tým chodia aj pády. Našťastie sa ale môj výkon po pádoch nezhoršuje.

Sú nejaké preteky, ktoré by si označil pre teba niečím za výnimočné?
Moje najlepšie preteky boli na Hungáči, keď som štartoval z prvého radu, vtedy som išiel môj najlepší čas 1:56,4, a dve kolá pred koncom som v druhej zákrute spadol a dosť vážne som sa poranil na členku.

Ako sa na tvoje jazdenie pozerá tvoja rodina?
Moja rodina nie je práve najšťastnejšia že pretekám, ale chápu ma, že je to pre mňa dôležité a preto mi držia pri každých pretekoch palce.  Mám dvojročného syna a už teraz vidím, že má motorky radšej než ja :-). Na každú motorku ktorú vidí ho musím posadiť, ak nie, tak je krik a plač 🙂 Mám štvotkolku Yamaha Raptor s Yoshimura výfukom, vozíme sa spolu na nej, a tam vie aj najlepšie zaspať, čo pritom nie je práve najtichšie miesto 🙂

Ako došlo k tomu, že si začal spolupracovať so slovenským tímom Sinko Hi-tech?
Šéfa Sinko Hi-tech, Laciho, som spoznal na Hungaroringu keď pracoval v susednom boxe. Hneď som videl, že je veľmi poriadny, prívetivý chalan a už vtedy mi veľa pomohol. Tam sme sa spriatelili a dohodli sme sa, že budúcu sezónu bude robiť aj moju motorku. Aj doteraz som mal mechanikov, teda len sa nazývali mechanikmi, ale ja som len pri Laciho práci naozaj videl to, keď s tebou pracuje naozajstný odborník, vždy prekontroluje celú motorku, nikdy sa nestalo, že by na niečo zabudol. Vždy keď už v noci spím, on ešte pracuje na motorke, aby ho na druhý deň nič neprekvapilo.

Takže sa v tomto tíme cítiš ako doma?
Myslím, že sme dobrý tím, komunikácia jazdec mechanik je perfektná a na dobrej motorke sa len vtedy dá isť rýchlo, keď ju máš rád a cítiš sa na nej dobre. Tento rok mám nového kolegu v tíme, Juraja Vargu, jazdí triedu stock 600, verím že aj dobrého kamaráta, nádejného pilota a verím, že sa nám podarí dosiahnuť skôr či neskôr dobré výsledky, tu musíme ale fungovať naozaj ako tím, spoločne!

Ako hodnotíš seriál IMRC?
IMRC sa mi pozdáva veľmi, doposiaľ najlepší seriál, s veľa možnosťami jazdenia na dráhe, veľa pretekov, snažia sa, podstatné je, aby bolo vždy dostatok pretekárov. Situácia je ale dosť ťažká, a tak veľa schopných jazdcov odstupuje z pretekov. Teda je podstatné, aby z čo najmenších nákladov dokázali organizátori usporiadať pre chalanov pretekárske podujatia.

Máš ciele, ktoré by chcel v motocyklovom športe dosiahnuť?
Tento rok sa mi podarilo schudnúť na 115 kg, čo je pre mňa pozitívne, viem sa lepšie hýbať na motorke, aj motorka sa tak lepšie cíti podo mnou :-). Ale ešte stále to nie je ideál. Nechcem snívať o nereálnych veciach, ale ak sa mi podarí IMRC ukončiť v TOP 10, budem spokojný. V roku 2014 by som to rád stiahol na 100 kg a bojoval v TOP 5. Môj najväčší cieľ je ale byť majster.

Prezraď nám, čím sa zaoberáš vo voľnom čase…
Moje hobby? Od 17-tich rokov sa venujem kick-boxu a thai boxu a myslím, že ani v tom nie som najhorší :-). Inak mám rád vodné športy a v motorizme všetko čo páchne za benzínom 🙂

Zaujímať ma bude aj tvoje obľúbené jedlo…
Pochopiteľne nie zo šalátov som ostal 140-kilový, takže mám rád aj môj žalúdok, obľubujem grilované jedlá, cestoviny, sladkosti, jednoducho všetko čo je chutné, to môže byť 🙂
Bravčové nejem kvôli mojej viere a nejem ani morské hovadiny.

Čo odkážeš svojim súperom?
Odkaz mojim súperom je jasný: radím im, že keď sa pozrú na trati za seba a tam ma uvidia, radšej nech ma pustia dopredu pretože kým oni nelapia po brzde, ani ja to neurobím 🙂 DRIVE HARD!!!!

Komentáre sú uzavreté.

Nástenný kalendár

Fotokniha MotoGP

Kniha na predaj

Kniha na predaj