Miklánek: Atmosféra bola na jednotku

Prvé tohtoročné podujatie seriálu IMRC v triede Superbike má za sebou aj Ladislav Miklánek z Vapenka Racing Teamu, ktorý síce túžil po lepších výsledkoch ako piatom a štvrtom mieste do hodnotenia Majstrovstiev Slovenska, ale vďaka výbornej atmosfére, ktorá v depe tradične vládne aj vďaka práve tímu Vapenkárov, si „duchovný otec“ tohto športovo-rekreačného zoskupenia 😀 podujatie užil v dobrom.

Ladislav Miklánek:

Variant č.1 Slovakia Ringu patrí k mojím celkom obľúbeným okruhom, aj keď mám na nej najviac odpadané a dokonca sa mi postarala minulý rok aj o sadru, takže pre mňa bolo prvé jazdenie skôr zistenie či to vo mne nenechalo nejakú neprekonateľnú prekážku. S „cestovkou“ VRT sme sa dopravili na ring už vo štvrtok podvečer, aby sme v piatok dozabiehali motory a pokukali nejaké tie skratky na dráhe. V sobotu som zistil, že stále sa neviem v kvalifikácii voziť, tak som sa šteloval na preteky, v ktorých mi po novom celkom vyšiel štart a začala pekná naháňačka, pri ktorej som sa pomaly predieral dopredu. Ale asi po polovici pretekov som nevládal dočahovať na prednú brzdu, tak som musel zvoľniť a zrazu som sa začal cítiť ako s trabantom na diaľnici, tak som to proste zase len dokrúžil 🙁 .

V nedeľu asi po piatom kole v kvalifikácii som už vedel, že nemám šancu ťahať celých 14 kôl v pretekoch, tak asi so mnou nebola ani veľmi reč, za čo sa VRT-čku ospravedlňujem (a beriem kolo 😉 ). Keď naša tímová rosnička s číslom 15 vyhlásila, že budú mokré preteky, tak to bolo pre mňa vykúpenie, aj keď vodu práve nemusím, ale proste na nej sa tak tvrdo nejde a preto by som to zvládol. Po štarte nastal totálny chaos, kopec válaníc, ale vlajky jednoznačne ukazovali, že sa pokračuje, tak sa šlo ďalej a v predposlednej zatáčke som dostal modrú vlajku, preto som nechal miesto, aby som nebol za burana a pozerám za nim vo vláčiku aj Vlado Ruža, chcel som to aj atakovať v poslednej zatáčke, ale hrozilo by tam stretnutie, čo by ma dosť mrzelo.

Celkovo hodnotím cely víkend dobre, lebo atmosféra bola na jednotku, technika šlapala, išlo sa aj celkom rýchlo, škoda, že len krátko 🙂 , čo pevne dúfam, že do Pannonky napravím. Moje poďakovanie patri celému tímu za atmosféru a jazdecké výkony a v neposlednom rade firmám Males, Slovitrans, Styx, Autodoprava Mego Marian a za tatranský profil v izbe č. 11 firme Drevopam 🙂

Komentáre sú uzavreté.

Nástenný kalendár

Fotokniha MotoGP

Kniha na predaj

Kniha na predaj