Eva Paľovičová: „Som závislá na motorkách“

Keď ju vidíte v civile, tak sa vám ani veriť nechce, že toto sympatické, nežné žieňa sa po natiahnutí kombinézy, zaklapnutí štítu helmy a zhasnutí červených svetiel na semafore zmení na dravca, túžiaceho uštvať svojich súperov. Nejednému motorkárovi, ktorý chcel prevetrať svoj superšport na okruhu s vierou, že zvíťazí, padla sánka, keď videl s akou ľahkosťou ho porazila práve Eva Paľovičová.

Evinou triedou sú šesťstovky, ktoré očividne sadli jej jazdeckému štýlu a po rokoch strávených na agentúrnych podujatiach sa rozhodla túto sezónu absolvovať aj v oficiálnom Slovenskom pohári, a to mimoriadne úspešne! Pretekárku zo Zvolena vám predstavíme v nasledujúcom rozhovore.

Eva, u žien ma celkom špeciálne zaujíma, ako sa dostali práve k motorkám. Aká bola tá tvoja cesta?
Môj úplne prvý kontakt s motorkami bol otcov pionier, ktorý zapadal prachom v šope u starkej 🙂 Neskôr som si kúpila prvú vlastnú motorku, Jawu 350, a keď som si začala privyrábať popri škole, prišiel splnený sen Suzuki GSX-R 600 K1. To bola láska a už sa to potom so mnou viezlo.

Znie to všetko veľmi jednoducho, keď to takto povieš, ale čo na to rodičia?
Nemôžem povedať, že by práve sršali nadšením. Hlavne mamka má o mňa strach, ale nikdy mi motorky nezakazovali.

Určite si najprv jazdila na bežných komunikáciách, ako si sa potom dostala k okruhovému jazdeniu?
Mňa jazdenie na okruhu lákalo úplne od začiatku, odkedy som mala svoju prvú GSX-R, ale nikdy som na to nenašla odvahu ani spoločnosť. Až po rokoch prišla nehoda na ceste, ktorú som nezavinila ja a už som z motoriek na ceste nemala radosť. Rozmýšľala som dokonca nad tým, že ich predám a skončím. No ešte predtým, ako to urobím, aspoň jeden jediný raz som si chcela vyskúšať vysnívanú jazdu na okruhu. A odvtedy ma to tak chytilo, že už s okruhmi neviem prestať… Stala som sa na motorkách doslova závislá.

Kedy to bolo?
Bolo to 6. mája 2013, keď agentúra Slovakia Racing organizovala obľúbený Fun Cup na Slovakia Ringu. Dodnes si ten deň pamätám.

Vieš koľko dní si odvtedy strávila na okruhu? Vedieš si nejakú štatistiku?
To veru neviem a ani radšej nechcem vedieť. Ešte by som si podľa toho spočítala, koľko peňazí ma to doteraz stalo a mohlo by mi prísť nevoľno 😀

Ale neraz si sa po pretekoch postavila aj na stupne víťazov. Určite máš doma vitrínu s trofejami, takže tie by si aj snáď zrátať mohla. Zaujíma ma však, či k niektorej z tých trofejí máš špeciálny vzťah či spomienku ako na svoje najlepšie preteky…
Áno, to máš pravdu. Zopár trofejí doma mám, keby som ich zrátala, bolo by ich okolo dvadsať. Zopár z nich mi utkvelo v pamäti viac ako ostatné – keď sa mi vydaria pekné preteky, do ktorých dám zo seba všetko a ešte to má aj dobrý koniec, to mi ostáva dlho v pamäti. Dúfam, že ešte takých trofejí zopár pribudne 🙂

Boli nejaké preteky, ktoré považuješ za úplne najlepšie? A potom, naopak, také, na ktoré by si najradšej zabudla?
Asi najviac som si užila ženské preteky agentúry Wildmotors v minulom roku, kedy som sa celý čas naháňala a predbiehala s Peťou Hlavsovou a nakoniec sa mi podarilo zvíťaziť o 0,061 sekundy. Vlastne som ani nevedela kto vyhral, až kým som neuvidela výsledky. A naopak, najradšej by som rýchlo vyhodila z hlavy preteky z májového víkendu na Hungaroringu, kedy ma súperka z Poľska obrala o druhé miesto v predposlednej zákrute posledného kola.

Na ktorých okruhoch si doteraz jazdila a ktorý je tvoj najobľúbenejší?
Jazdila som zatiaľ na našom Slovakia Ringu, na Pannoniaringu, v Brne, v Moste, na Hungaroringu a teraz mám čerstvú skúsenosť z talianskeho Misana. Každý z nich má svoje čaro a ku každému z nich mam osobitý vzťah. Najlepšie sa mi jazdí na Pannonke a v Moste, sú to obe príjemné, technické trate. A vždy sa teším aj na Slovakia Ring, pretože to bol môj prvý okruh a strávila som na ňom najviac čašu. Ale čo sa týka jazdenia, zdá sa mi zbytočne rýchly a nebezpečný.

Pred začiatkom tohtoročnej sezóny si Suzuki vymenila za Yamahu, po prvých podujatiach môžeš hodnotiť, či to bolo správne rozhodnutie…
Rozhodne áno. Yamaha je pre mňa ľahšie ovládateľná a menej fyzicky náročná, to je pre mňa najväčší prínos. Napríklad na Panonnke som oproti minulej sezóne zrýchlila o sedem sekúnd na kolo, to je obrovský rozdiel a stále som ďaleko od možností tej motorky. Ale musím povedať, že je to aj zásluhou Borisa Mentela z motomaxxu  Nové Zámky, ktorý mi R6-tku výborné pripravil na sezónu. Takisto mi v mojej ceste za napĺňaním sna pomáha aj Ján Drdoš zo zvolenskej firmy JJmoto.

Tento rok si sa navyše rozhodla vstúpiť aj oficiálneho Slovenského pohára, čo ťa k tomu viedlo?
Ja som sa bola párkrát pozrieť na kamarátov, ktorí jazdili IMRC Cup minulý rok a veľmi sa mi páčila ta atmosféra, keď bolo toto podujatie spojené s Alpe Adriou. Cítila som sa tam ako na naozajstných veľkých pretekoch, paddock bol taký plný, že sa tam nedalo zaparkovať jedno auto. Páčilo sa mi to, takže som to chcela vyskúšať tiež. Tento rok je tam situácia síce trochu iná, ale veľmi dobre sa mi jazdi s rýchlejšími jazdcami.

Je niekto, kto ťa na pretekoch sprevádza?
Sprevádza nie je celkom správny vyraz. Spoločnosť mi robia kamaráti, ktorých som spoznala na okruhu – bratia Danihelovci s mamkou a rodinka Kovaríkovcov. Jazdíme všetci spolu a navzájom si pomáhame. Teraz je to vlastne rok, odkedy si ma „adoptovali“, a už si len ťažko viem predstaviť isť jazdiť bez nich.

Mala si niekedy nejaký pretekársky vzor?
Vyslovene vzor nemám, asi aj preto, že väčšina pretekárov sú muži, a ja by som si za vzor radšej vybrala ženu. Ale veľmi fandím Valentinovi Rossimu, páči sa mi, ako si preteky ešte aj po toľkých rokoch stále užíva.

Mnohí jazdci sa zvyknú na preteky pripravovať aj mimo okruhov, v posilňovni, na bicykli, behaním, dokonca špeciálnou stravou, robíš niečo z toho aj ty?
Áno, pravidelne poctivo chodím do posilky a dávam si pozor aj na stravu a celkovo zdravú životosprávu. Keď som začínala s okruhmi, nerobila som nič z toho a pamätám si tu svalovicu po jazdení, keď som na druhý deň takmer nedokázala stlačiť kľučku na dverách. S tým som musela niečo robiť 🙂

Ako reagujú ľudia v tvojom okolí, keď sa dozvedia, že jazdíš preteky na motorke?
Keď sú to ľudia, ktorí ma nepoznajú, tak si najprv myslia, že si z nich strieľam. Ale väčšina mi fandí a podporuje ma.

Na pretekárskej dráhe si pokorila už desiatky mužských kolegov. Dokážeš vnímať ako sa na to pozerajú, či ich to štve alebo ti fandia?
Myslím, že je to individuálne. Asi žiadneho chlapa to nepoteší, keď ho na motorke predbehne žena. Záleží potom na nich, ako to spracujú a cením si tých, ktorí to zoberú s úsmevom.

Máš nejaký cieľ, ktorý by si chcela na motorke dosiahnuť?
Mám. Zatiaľ je to teda skôr sen, ako ciel, ale mám 🙂

Eva, ďakujem za rozhovor a prajem ti, aby sa ti tvoj sen podarilo naplniť.

Text: Richard Karnok
Foto: Petr Štola, Marcel Stehlík a archív E. Paľovičovej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Nástenný kalendár

Fotokniha MotoGP

Kniha na predaj

Kniha na predaj