Pavol Dekánek: Na preteky som nezanevrel

Bol úspešným cyklistom, motokrosárom a predovšetkým cestným motocyklovým pretekárom. Stal sa osemkrát majstrom Československa, uspel na množstve medzinárodných podujatí, jeho doménou boli najprv triedy 250 a 350, neskôr kraľoval populárnym pollitrom.

V roku 1981 v Opočnici na 250-ke Yamaha. Foto z archívu M. Rejmana

V roku 1981 v Opočnici na 250-ke Yamaha. Foto z archívu M. Rejmana

V súčasnosti 62-ročný Pavol Dekánek z Brezovej pod Bradlom je vo svete motocyklového športu neustále pojmom. Jazdec z generácie, ktorá musela za socializmu prekonávať dnes ťažko predstaviteľné prekážky, ktoré im pod nohy kládol vtedajší režim, vstúpil do cestných pretekov v roku 1976 a na svojom konte má štarty od Majstrovstiev Slovenska až po Majstrovstvá sveta. Keďže sa po skončení aktívnej kariéry na pretekoch ukázal len zopárkrát a pamätníci mi často kladú otázky či neviem čo robí a ako sa má „Deko“ či „Dekoš“, rozhodol som sa, že sa na to spýtam samotného pretekára, ktorý bol spolu s Balážom mojím pretekárskym idolom v mojej mladosti.

Pán Dekánek, dávno sme vás nevideli na pretekoch, znamená to, že ste na ne celkom zanevreli?

Dve osobnosti slovenského cestného športu: Pavol Dekánek a Peter Baláž na trati pri Badíne. Foto: M. Krchniak

Dve osobnosti slovenského cestného športu: Pavol Dekánek a Peter Baláž na trati pri Badíne. Foto M. Krchniak

Kdeže, nezanevrel. Dôvodom mojich neúčastí je moja práca. A hoci som od júna 2014 už dôchodca, pri výške dôchodku sa naň spoľahnúť nemôžem, a tak som si firmu Dekabus nechal. Mám autobus aj nákladné auto, takže snažím sa ako sa dá, aby ma to trochu uživilo. Práca na autobuse mi natoľko kradne víkendy, že mi na návštevu pretekov nezostane čas. Niekedy mám plno od štvrtka až do nedele, niekedy menej, ale sobota a nedeľa je obsadená vždy. A často je to tak, že spolu súvisia aj tri víkendy a ak by som nevzal jeden, tak nemám ani tie ostatné. Je mi to veľmi ľúto, určite by som sa na pretekoch stretol s množstvom známych ľudí, ale naozaj je to ťažké. Naposledy som bol s partiou na veteránoch v Novom Meste nad Váhom, to už sú ale možno tri roky. Takto sa len sporadicky dozviem niektoré informácie, len nedávno som sa napríklad dozvedel, že už medzi nami nie je Milan Šobáň, čo sa ma veľmi dotklo…

Na pollitri Suzuki

Na pollitrovej Suzuki

Neláka vás posadiť sa na motorku a niekde sa zviezť?
Ale ja si na motorke zajazdím! Mám kamarátov čo majú motorky a vozíme sa či už na Slovakia Ringu, alebo v Brne, oni mi vždy požičajú motorku, ja vlastnú nemám. Niekdy sa stretneme s Miškom Puškárom starším, či s Marianom Troligom na východe a občas sa prevezieme po ceste.

A neozve sa vo vás občas túžba zajazdiť si na pretekoch?
No, pokiaľ by sa našiel nejaký sponzor a povedal by mi: poď jazdiť, dám ti motorku, zabezpečím tvoju rodinu, tak si myslím, že by som ešte niečo vedel, stále jazdím na bicykli, kondične sa stále udržujem, ale je to samozrejme len taká myšlienka 🙂 Ale v skutočnosti je to tak, že prišli, roky, všetko má svoj čas, zostali pekné spomienky, trošku aj následky 😀

Ozývajú sa nejaké zdravotné ťažkosti pripomínajúce bohatú pretekársku kariéru?
Našťastie som nemal nejaké zvlášť vážne zranenia, ale cítim následky prechladnutí, keď sme jazdili v daždi, neskôr na jeseň, keď už bolo chladno, či vyhodené plece a aj niektoré odreniny sa už nezahoja, ale ono to všetko k tomu športu patrí. Ale naozaj mám na svoju kariéru len tie pekné spomienky.

Po jednom z pádov na starom okruhu v Brne. Foto. V. Nejezchleba

Po jednom z pádov na starom okruhu v Brne v triede 250. Foto V. Nejezchleba

Spomenuli ste aj stretnutia s Marianom Troligom, príde reč aj na Most 1990, kde ste sa spolu po dojazde do cieľa pochytili aj fyzicky? 🙂
Samozrejme aj k tomu príde reč 🙂 Ale dnes sa nad tým človek už len zasmeje. Ale stretnem sa občas aj s inými bývalými súpermi a kamarátmi, napríklad s Imrom Majorošom a nedávno som autobusom viezol zájazd zo Senice do Bratislavy a zrazu tam nastúpil Rudo Schotter, tiež bývalý pretekár, s ktorým sme sa po rokoch mali o čom rozprávať. Takže takéto stretnutia sa po rokoch občas naskytnú. Bol som napríklad s autobusom v servise v Kyjove, mal som tam čas, tak som si vzal bicykel a šiel som tam pozrieť Eda Klimka seniora.

Nevedel som, že už ste si vyskúšali aj Slovakia Ring, nabudúce rád využijem príležitosť vidieť vás zasa na motorke na okruhu. Čo hovoríte na túto trať a teda aj na skutočnosť, že sme sa na Slovensku dočkali okruhu?
Po všetkých stránkach to môžem hodnotiť veľmi kladne a skladám klobúk pred tými, ktorí sa do toho pustili. Veď o špeciálnom okruhu na Slovensku sa hovorilo už dávno, ale až títo ľudia to dotiahli do úspešného konca a obdivujem to o to viac, že sa to podarilo v tejto ťažkej dobe.  Úžasné bolo, že sa o tom veľmi nevedelo a zrazu tu stál okruh. Akoby to spadlo z neba. Je mi však jasné, že to také jednoduché nebolo, ale sú za tým šikovní ľudia. Vidieť, že sú na Slovensku jednotlivci, ktorí tento šport podporujú, ide im o budúcnosť pretekov a aj detská škola na minimotorkách je dôkazom, že je tu snaha, aby sa raz na štart postavil aj nejaký ten slovenský Rossi.

Ako prvý česko-slovenský jazdec štartoval na pretekoch MS Superbikov - Hungaroring 1988. Foto J. Wolmuth.

Ako prvý česko-slovenský jazdec štartoval na pretekoch MS Superbikov – Hungaroring 1988. Foto J. Wohlmuth.

Ako je to s vaším záujmom o dianie okolo pretekov, sledujete napríklad preteky Grand Prix?
Veľké ceny sledujem, ale priznám sa, že o súčasných domácich pretekoch a pretekároch veľa neviem, celkom som z toho vypadol. Pamätám si začiatky talentovaného Jara Černého, ale odvtedy už prešlo dosť času a som rád, keď môžem sledovať aspoň práve Grand Prix, ktoré sú však opäť v nedeľu a to som väčšinou v autobuse, takže skôr to sledujem zo záznamu.

Kto z jazdcov zo sveta Grand Prix vás najviac oslovil?
V súčasnosti je to samozrejme Marquez, ktorý jazdí fantasticky. Nikdy by som sa nepúšťal do debát o tom, kto je najlepší pretekár, ono sa to povedať nedá, ale o Marquezovi sa dá s istotou povedať, že je to druhý Rossi. To, ako ovláda motocykel a čo všetko si s ním dovolí robiť, je skvelé. Je to skrátka ojedinelý zjav, ktorý sa nevyskytne často. Treba povedať, že celá prvá šestka, sedmička jazdcov vpredu sú výnimoční pretekári. Obdivoval som aj Stonera… Samozrejme mám radosť aj z mladých českých jazdcov v Majstrovstvách sveta, vedia vybojovať krásne výsledky.

V roku 1981 v Kopčanoch

V roku 1981 v Kopčanoch. Foto R.Mladý

Spomínali ste, že stále jazdíte na bicykli, aj na ňom ste boli úspešným pretekárom, takže, ako sa vraví, stará láska nehrdzavie 🙂 …
Je to tak, bicykel je moja srdcovka. Snažím sa mu venovať stále čo najviac, pochopiteľne hlavne v lete, napríklad aj keď niekde dorazím autobusom a čakám na zákazníkov, tak využívam čas a jazdím. A rozhodne je bicykel oproti motorke oveľa menej nákladnejší. Bývam v činžiaku, takže mať motorku je problematické, okrem toho by som potreboval druhé auto na prepravu motorky…

Určite sa vám z času na čas v mysli vynoria niektoré preteky z vašej kariéry, ktoré boli niečím zaujímavé…
Rád si zaspomínam pri videách a fotkách, ale aj v mysli zostali tiež mnohé preteky a to aj tie, ktoré práve nevyšli. Napríklad Piešťany v roku 1989, keď som v poslednom kole spadol z prvého miesta… Ale samozrejme, čo mi najviac ľudia okolo uší omieľajú, sú preteky Majstrovstiev Európy v Brne v roku 1984, keď som spadol niekoľko stoviek metrov pred cieľom z tretieho miesta…

ME Brno 1984: Povzbudzovaný Dekánek ide na treťom mieste v pretekoch ME! Foto: Marian Krchniak

ME Brno 1984: divákmi mohutne povzbudzovaný Dekánek ide na treťom mieste v pretekoch ME! Foto M. Krchniak

… No, rozmýšľal som či vám to mám pripomínať, ale uľahčili ste mi to 😀 Mimochodom tento rok odvtedy uplynulo už 30 rokov…
Mňa po rokoch mrzí, že sa neviem dostať k videozáznamu týchto pretekov. Roky som to zháňal. Celé tie preteky mal nahraté môj súper a kamarát Harry Heutmekers z Holandska, ktorý mi sľúbil, že mi to nahrá, ale jeho manželka potrebovala nahrať z televízie rozprávku pre deti a podarilo sa jej to nahrať práve na kazetu, kde bolo práve spomenuté Brno, ktoré tým pádom premazala… Takže som o to prišiel, ale pokiaľ by sa našiel niekto, kto tento záznam má, tak by som bol šťastný, ak by sa mi s tým ozval. Viem však, že to bude ťažké, v tých časoch u nás videorekordéry až také bežné neboli. Záznam som chcel získať v Prahe na Kavčích horách, ale neúspešne. Bol to skvelý zážitok, to ako to komentoval Karel Březina, potom celé to posledné kolo… no dodnes mi behá mráz po chrbte… (Na základe tohto rozhovoru sa nám podarilo získať čiernobiele video zo spomenutého incidentu, môžete si ho pozrieť po kliknutí sem…, pozn. red.)

Na najvyššom stupni s tradičnými súpermi, Harry Heutmekersom a Mariánom Troligom

Na najvyššom stupni s tradičnými súpermi, Harry Heutmekersom a Mariánom Troligom

Priblížili by ste nám tie preteky tak, ako ste ich zažívali na vlastnej koži?
Vedel som, že Simon Buckmaster a jeho motorka na mňa majú, ale vedel som aj to, aké má obavy v tých zákrutách medzi slamou, a tak som si povedal, že ho nemôžem nechať, aby ma zlikvidoval na motor. Preto som ho v poslednom kole v Baltisbergerovej zákrute zobral a prášil som preč. Čakalo na mňa šialenstvo v podobe neuveriteľného povzbudzovania nielen československých, ale aj tisícov východonemeckých fanúšikov, ktorí tam v celej tej nasledujúcej pasáži doslova burácali a to dokonca prehlušilo zvuk mojej motorky! A práve oni ma dostali do takého varu, že som potom preletel cez to kohoutovické sídlisko a ako sa vchádzalo na Myslivnu, kde sme vždy zo šestky radili na štvorku, tak ja som podradil len o jeden stupeň na päťku a k tabuli 250m pred retardérom som doletel o dvadsať kilometrov za hodinu vyššou rýchlosťou ako som chodil dovtedy a z tej rýchlosti to už nebolo možné zastaviť. Celý ten úsek predtým som šiel vo vytržení, to bolo treba zažiť, čo tie tribúny robili, ale žiaľbohu nakoniec to dopadlo ako to dopadlo a z európskeho pódia nič nebolo. Takže chybou nebolo, že by som šiel neskôr na brzdy, ale vyššia rýchlosť, z ktorej sa z toho istého miesta už nedalo zabrzdiť. Nikdy som sa však presne nedozvedel, prečo za mnou spadol Bohuš Staša…

Na Cene Slovenska v Piešťanoch na trojvalcovej Honde

Na Cene Slovenska v Piešťanoch na trojvalcovej Honde. Foto R. Mladý

Zvykne sa spomínať, že Staša spadol na balíkoch, ktoré ste rozhádzali po trati vy. Vlastne to tvrdí aj Staša…
To nebola príčina, on to tiež neubrzdil! Neviem, či urobil tú istú chybu čo ja, alebo brzdil neskoro. Je pravda, že narazil do balíkov, ale tie boli mimo trate! V každom prípade, pravda je taká, že sa tadiaľ dalo prejsť, veď Buckmaster prešiel a aj ostatní jazdci tiež.

Možno Staša  nechcel stratiť kontakt s vami, a tak keď videl vaše tempo, chcel sa vás za každú cenu udržať a valil za vami 🙂
Aj taká je možnosť, ale možno sa len zľakol môjho pádu. Všetko by to mohol objasniť práve videozáznam. Potom jeho motorka letela na mňa, ale stačil som odskočiť 🙂 Odvtedy sme o tom našom páde aj niekoľkokrát hovorili, ale on to vždy hodil do ofsajdu, nikdy presne nevysvetlil, čo tam vlastne urobil on 🙂 Inak ja som vtedy vlastne vôbec nevedel o tom, že Staša sa tiež dostal cez Buckmastera a ide za mnou. Ale určite aj on bol tiež riadne motivovaný vybojovať doma pódium. A takto sme to vlastne darovali Buckmasterovi.

Vďaka bicyklu stále v kondícii

Vďaka bicyklu stále v kondícii

Som rád, že som sa teraz dozvedel o týchto pretekoch priamo z prvej ruky od hlavného aktéra. Fanúšikovia – pamätníci totiž dodnes tieto výnimočné preteky zvyknú prepierať na internete. Viem ale, že pre vás to bol celkovo hektický víkend…
To teda áno, už v sobotu v tréningu som mal pocit, že v motore začalo niečo rachotiť, že tam nie je niečo v poriadku. Mal som vtedy štvorvalcovú šúpatkovú Suzuki, ktorú sme teda rozobrali aj za pomoci Heutmekersa, ktorý nám tú motorku sprostredkoval. Nič sme však nenašli a skladali sme ju. Keďže to bola práca až do noci, tak to dával dokopy mechanik. Ráno sme na to pozerali a vlastne dve hodiny pred pretekmi sme zistili, že sme prečasovali jednu stranu šúpatiek. Znovu von motor, prečasovať, jeden zub kľuky otočiť  a opäť zložiť. Obrazne povedané, mechanik vkladal motor do rámu ešte na štartovom rošte 🙂 Takže už len na štart som odchádzal v hroznom rozpoložení, boli to veľké nervy. V deň pretekov som sa ani nemal kedy najesť, len pán Szabó, manažér nášho tímu, ma kŕmil ako hus počas toho, ako sme dávali dokopy motorku 😀 No a nakoniec to dopadlo ako to dopadlo. To keby niekto celé sfilmoval, tie detaily, tak by z toho bol úžasný príbeh, čo všetko môže človeka postretnúť behom jedného pretekárskeho podujatia.

Moje prvé osobné stretnutie s Pavlom Dekánkom na Alpe Adrii v Brne v roku 2006

Moje prvé osobné stretnutie s Pavlom Dekánkom na Alpe Adrii v Brne v roku 2006

Takže motocyklové pretekanie vo vás žije stále…
To sa nedá len tak hodiť za chrbát. Veď to bolo šestnásť rokov môjho života. Ale sú to všetko krásne spomienky a ja si stále hovorím, že je hlavné, že som tu. Veď keď si vezmem koľko kamarátov sa z pretekov nevrátilo… Práve dnes ráno mi, ani neviem prečo, prišiel na um nebohý Heňo Kurtha…

Keď si spomínate na najväčšie úspechy svojej kariéry, ktoré to sú?
Ak by som sa pozrel na moju účasť na Majstrovstvách sveta, tak to je umiestnenie niekde okolo 13. – 15. miesta na Salzburgringu. Tam bola strašne dlhá rovina, kde moja trojvalcová Honda nestačila na silnejšie štvorvalcové stroje, ale dokázal som sa tam za nimi vo vetre vyviezť a potom na brzdy dostať dopredu. Tento spôsob som mal dobre nacvičený ešte z čias pretekov na bicykli. Z tých ostatných medzinárodných pretekov si cením víťazstvá v Hořiciach v triedach 350 aj 500, v Karvinej, v Schleizi… Bolo toho viac a nechcem nejaké víťazstvo povyšovať nad iné, každé víťazstvo bolo víťazstvom a malo pre mňa vysokú hodnotu.

Náš rozhovor s Pavlom Dekánkom trval oveľa dlhšie a rozhodne by jeho zážitky vydali na samostatnú knihu. Rozhovor sme dokončili s tým, že si máme stále ešte čo povedať a určite sa ešte stretneme, takže, dovidenia pán Dekánek!

Prehľad kariéry Pavla Dekánka nájdete v článku, ktorý sme zverejnili pri príležitosti jeho životného jubilea pred dvoma rokmi.

Text: Richard Karnok
Foto: R. Mladý, V. Nejezchleba, M. Krchniak a z archívu R. Mladého, M. Rejmana, R. Karnoka a ďalších

Komentáre sú uzavreté.

Zaujímavé odkazy