Meno Kacko sa vracia do štartových listín

V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch bol jedným z najúspešnejších pretekárov na česko-slovenských okruhoch Miroslav Kacko z Kolárova, ktorý počas svojej kariéry vyskúšal päťdesiatky, 125-ky, jednovalcové 250-ky, Superšporty a aj Superbiky. V nadchádzajúcej pretekárskej sezóne sa medzinárodného juniorského šampionátu (JIMC) zúčastní jeho syn Viktor.

Miro a Viktor Kackovci s našimi pretekármi Roamnom Frühaufom a Róbertom Malíkom

Miro a Viktor Kackovci s našimi pretekármi Romanom Frühaufom a Róbertom Malíkom

Už tretí rok mám na starosti prihlášky pretekárov práve do juniorského šampionátu a včera mi prišla tento rok celkom prvá, ktorej odosielateľom bol práve Miroslav Kacko. Keď sa Miro v roku 1996 v 35 rokoch lúčil s aktívnou pretekárskou kariérou, vyčítal som mu jeho rozhodnutie s tým, že bude na našich okruhoch chýbať. S úsmevom mi vtedy povedal, že sa vráti, keď bude mať štyridsať rokov. Tušil som vtedy, že budem čakať márne, o čom svedčí skutočnosť, že od jeho odchodu tento rok uplynie rovných 20 rokov. Keď mi včera prišla prihláška s menom Kacko, v prvom momentne som sa preto pousmial, prekvapil a aj potešil zároveň. Miro sa so svojím synom Viktorom už vlani niekoľkokrát zúčastnil trénovania na bratislavskom Čermo Ringu a „Posledného tankovania“ v Dunajskej Strede na Yamahe PW50, no až včerajšia prihláška na celý seriál JIMC v triede MiniGP 140 ma utvrdila v tom, že Kackovci to myslia vážne. A preto som so zvedavosťou vytočil Mirove telefónne číslo.

„Áno, chystáme sa na celú sezónu, už sme si boli aj motorku vyskúšať na okruhu v Trebaticiach,“ vraví Miro Kacko. „Na tomto chceme začať. Motorka je požičaná na jednu sezónu od pána Šnegoňa, takisto aj kombinéza… Keď nemáš dosť peňazí, tak to musíš riešiť takto. Dúfam, že sa nám tú celú sezónu podarí utiahnuť a potom uvidíme, či a ako pokračovať.“
Na Viktora čaká niečo nové, oproti PW-čku je však stroj MiniGP určite vhodnejším nástrojom. „Je to oveľa lepšie, Viktor sa musel naučiť radiť a podobne, no určite by sme ešte pred sezónou chceli ísť niekde trénovať.“

Miro Kacko na okruhu v Brne v roku 1992

Miro Kacko na okruhu v Brne v roku 1992

A ako sa vlastne Viktor dostal k motorkám? „Keď mal Viktor päť rokov, motorku mu dal Palo Gallo, ktorý ešte so mnou chodieval na preteky,“ vysvetľuje Miro. „On mal tých malých motoriek plnú garáž. Ja som to vtedy od neho vzal a chcel som Viktora na tom učiť, ale keď som to doma naštartoval, tak on sa naľakal toho zvuku. Tak som si povedal, že ho nebudem do ničoho nútiť. Motorka potom stála roky v búde a až keď mal desať rokov mi povedal, že by sa chcel na tom previezť. Vravím si dobre, i keď viem, že iní v jeho veku sa už dávno preháňajú na minimotorkách. Šli sme na letisko, kde si to prvýkrát vyskúšal a na jeho jedenáste narodeniny sme boli prvýkrát na Čermo Ringu. Potom som si ale uvedomil, že PW-čko preňho v jeho veku nemá význam a potrebuje ´radičku´. A tak sme sa dohodli s Pagym Janegom a ideme triedu MiniGP, motorku sme si dvakrát vyskúšali v Trebaticiach.“

Ani vo Viktorovom prípade by neskorší vek začiatku nemusel znamenať problém, veď ani Miro nezačínal najmladší, keď svoju prvú motorku, AHRA 50, si zaobstaral až ako 18-ročný. Nakoniec bol popredným pretekárom v triede jednovalcových dvestopäťdesiatkach a jeho vrchol prišiel v prvej polovici 90. rokov v triede 125 cm3, kedy bol dva roky jediným súperom Jaroslavovi Hulošovi v boji o titul majstra Česko-slovenska a v roku 1993 sa s voľnou kartou predstavil na Veľkej cene v Brne. Okrem víťazstiev na majstrovských pretekoch dosiahol úspechy aj na medzinárodných podujatiach v Hořiciach, Dymokuroch a podobne.

Text: Richard Karnok
Foto: Rudolf Mladý a archív R. Frühaufa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Kniha na predaj